Referaty ulohy,tahaky

Skoro všetko o dejinach sveta od a-z od 0 - X

Mapa - Vznik , atd .

MAPA:

- je to základné kartografické dielo, ktoré spolu s glóbusom zobrazuje svet okolo nás.
- zjednodušený, generalizovaný, názorný, prehľadný a zmenšený rovinný obraz Zeme.

Vznik mapy a základné druhy máp

Zemský povrch je veľmi zložitý, pre potreby mapovania ho treba zjednodušiť. To dosiahneme pravouhlým premietnutím na zjednodušený matematický povrch na tzv. topografickú priemetňu, môže byť:

a) rovinná (ak zobrazuje malé územie) 

- zobrazuje malé územie do 200 km2, priemet zmenšíme, vzniká tak plán.
- Zachováva uhly, tvary, dĺžky, plochu zmenšuje podľa mierky. Mierka plánu
- môže byť: 1:500, - 1: 5 000.

b) guľová alebo elipsoidická 

- ak zobrazujeme územie väčšie ako 200 km2, kde sa prejavuje zakrivenie zemského povrchu. Vzniká tak guľový priemet krajiny, ktorého zmenšený model celej zemegule voláme glóbus (má neskreslené uhly a tvary, dĺžky a plochy sú zmenšené podľa mierky.
- Ak treba znázorniť zem. povrch, musí sa jeho obraz z guľovej plochy premietnuť na rovinu. Túto úlohu riešia kartografi rôznymi zobrazovacími spôsobmi. Tak vznikajú obrazy zem.povrchu, ktoré voláme mapy.

Mapy môžu byť:

1) topografické – mierky 1:10 000 – 1: 200 000, zobrazujú územie s rozlohou 200 – 10 000 km2.
2) geografické - zobrazujú územie nad 10 000 km2. Mierka = nad 1: 1 000 000.

Mierka mapy:

Mapa zobrazuje zem.povrch v zmenšenej podobe. Toto zmenšenie vyjadrujeme určitým pomerom, ktorý nazývame mierka mapy( môže byť číselná a grafická). Vyjadruje sa vzťahom 1:m, kde m je mierkové číslo označujúce veľkosť zmenšenia (mierka 1 : 10 000 označuje, že 1 cm na mape = 10 000 cm v skutočnosti).

Výpočty na mapách:

m = mierka mapy
b = skutočná vzdialenosť
a = vzdialenosť na mape

Príklady:

1. Na mape v mierke 1: 50 000 je priama vzdialenosť 2 miest 7 cm. Aká je v skutočnosti vzdialenosť v teréne? (50 000 X 7 cm = 350 000 cm = 3,5 km)
2. Na mape v mierke 1: 50 000 je zakreslené jazero, ktoré má plochu 3 cm2. Aká je skutočná plocha jazera? (3 cm² X 50 000 ² = 3 cm² . 2 500 000 000 = 7 500 000 000 cm² = 0,75 km² ).
3. Akú plochu bude mať lúka na mape s mierkou 1: 50 000, keď v teréne má plochu 1,5 km² ? (15 000 000 000 cm² : 50 000², t.j. 15 000 000 000 cm² : 2 500 000 000 = 6 cm²)

Podľa mierky sa rozdeľujú mapy na 3 skupiny:

1.mapy veľkej mierky – od 1: 10 000 do 1: 200 000 (topografické mapy)
2.mapy strednej mierky – od 1: 20 000 do 1: 1 000 000
3.mapy malej mierky – nad 1: 1 000 000 (geografické mapy)

Mapy veľkej mierky 1: 500 – 1: 5 000, na ktorých zobrazované územie nepresahuje 200 km, majú zjednodušený obsah (nie sú zobrazené nerovnosti zem.povrchu) sa nazývajú plány.

Na geografických mapách sa označuje mapová mierka glóbusu, z ktorého bola mapa zostrojená. Udáva, koľkokrát je polomer glóbusu zmenšený oproti polomeru Zeme.

Základné kartografické zobrazenia:

Spôsoby, ktorými zobrazujeme zem.povrch do roviny nazývame kartografické zobrazenia a zaoberá sa nimi matematická kartografia. Kartografické zobrazenia rozdeľujeme:

a) podľa druhu kartografického zobrazenia glóbusu do roviny:

- azimutálne zobrazenie – vzniká pri zobrazeniach priamo na rovnú plochu, kedy sa rovina dotýka Zeme v 1 bode.
- kužeľové zobrazenie – vzniká zobrazením zem.povrchu na plášť kužeľa, ktorý sa dotýka Zeme na vedľajšej kružnici
- valcové zobrazenie – vzniká vtedy, ak sa valcová plocha dotýka Zeme na hlavnej kružnici, najčastejšie na rovníku.

b) podľa hodnôt skreslenia

- rovnakouhlé
- rovnakoplošné
- rovnakodĺžkové
c)podľa umiestnenia bodu premietania:

- gnónomická projekcia – ak je premietací bod v strede Zeme (a)
- stereografická projekcia – ak je premietací bod v protiľahlom bode premietacej roviny (b)
- ortografická projekcia – ak je premietací bod v nekonečne (c)

Obsah mapy:

Obsah mapy tvoria všetky predmety zobrazené na mape mapovými značkami a symbolmi. Obsah mapy sa delí na:

A) TOPOGRAFICKÝ 

- z neho možno zistiť tvar povrchu krajiny a útvarov, ktoré na nej ležia. Jeho zložkami sú výškopis (zobrazuje vertikálnu členitosť) a polohopis (zobrazuje horizontálnu členitosť).
- Čiary spájajúce body s kladnou nadmorskou výškou sa volajú vrstevnice (izohypsy), so zápornou hĺbnice (izobaty).
- Polohopis mapy tvorí súbor bodov, značiek a čiar, ktoré zobrazujú sídla, komunikácie, hranice, vodstvo, rastlinstvo, pôdu a pod.
- Polohopis a výškopis znázorňujú najzákladnejšie skutočnosti zobrazovaného povrchu Zeme a tvoria obah všeobecnografických máp. Tie sa delia: - fyzické mapy, politicko - administratívne

B) TEMATICKÝ

- tvoria ho body, čiary, areály a dohovorené značku, ktoré znázorňujú tematicky vyčlenenú oblasť informácií o objektoch a javoch na Zemi.
- Mapy s týmto obsahom sú tematické – špeciálne:

a) fyzickogeografické (mapa pod.pásem, vegetačných pásem,...)
b) mapy ŽP (národné parky, CHKO)
c) socioekonomické (mapy obyvateľstva, sídel,...)

- Každá mapa má svoj: názov, mierku, legendu (zoznam použitých značiek, skratiek,...), zemepisnú sieť.
- Bohatosť obsahu mapy závisí od jej mierky. Čím je väčšia mierka, tým je jej bosah bohatší. Pri prechode na menšiu mierku sa musí obsah mapy zjednodušovať. Zníženie obsahu mapy sa uskutočňuje generalizáciou mapy, t.j. zjednodušením, zovšeobecnením a výberom tých prvkov – predmetov, ktoré sú dôležité a podstatné z hľadiska celkového obsahu mapy (inými slovami: zjednodušenie obsahu mapy pri prechode z väčšej mierky na mierku menšiu).
- Vplyv na skreslenie: priemetňa, mierka mapy, veľkosť zobrazovaného územia.