Referaty ulohy,tahaky

Skoro všetko o dejinach sveta od a-z od 0 - X

Latinska Amerika

Prehľad prírodných podmienok:

Vertikálna členitosť:


- na juhu susedí s Antarktídou – oddeľuje ju Drakeov prieliv
- najstaršia časť pevniny je Guyansko- brazílsky štít, je rozdelený na Guyanskú a Brazílsku vysošinu. Medzi týmito horskými celkami sa rozprestieajú rozsiahle nížiny, pokryté mocnými nánosmi riek- Orinocká, Amazonská a Laplatská (spolu zaberajú 50% územia), plošiny Gran Chaca, Mato Grosso, rovinatá Pampa a na juhu Patagónska plošina. Najmladšia časť : Kordiliéry, ktoré postupujú do Južnej Ameriky pod názvom Andy.V Andách je 50 činných a veľa vyhasnutých sopiek, medzi ne patrí i najvyššia hora Ameriky Aconcagua (6958 m).

Andy sa rozvetvujú: Peruánske Andy, Ekvádorské Andy a Patagónske Kordiliéry.

- bezodtokové panvy v Andách: BOLSONY
- najznámejšia plošina: Altiplano (Kordiliéry- Bolívia)
- najnižšie miesto- Salinas Grandes - 40 mnm (záliv sv.Matúša)

Horizontálna členitosť:

- veľmi malá členitosť pobrežia na ostrovy a polostrovy pripadá 1,1 % rozlohy územia
- dĺžka pobrežia: 28 700 km
- ostrovy a súostrovia: Falklandy (Malvíny), Ohňová zem, Galapágy
- polostrovy: Goarija
- zálivy: La Plata, Záliv sv. Matúša, Záliv sv.Juraja
- max.rozpätie S↔J 7400km, Z↔V 5200 km

Vodstvo:

- asi 90% povrchu patrí k úmoriu Atlantického oceána: Amazon – 7025km = najdlhšia, vzniká súdtokom niekoľkých riek, má širokú deltu, má 20 prítokov, ktoré sú dlhšie ako 1500 km, najvodnatejšia rieka sveta, delta rieky: 100 000 km2

JAZERÁ: jazero Titicaca patrí k najvyššie položeným jazerám na svete, pri Karibskom mori je najväčšia lagúna sveta Maracaibo.

- veľké množstvo vodopádov, najdlhší : Angelov (979 m), najväčší: Ikvajacu (275 kaskád)
- močariny = SALARY (sú slané)
- najväčšia elektráreň: ITAIPU

Podnebie:

- výrazne sa tu prejavuje výšková stupňovitosť.

Od S na J podnebné pásma:

a) subekvatoriálne- ekvatoriálne:

- teplé, horúce podnebie, veľké zrážky (pasáty), príznačné
- striedanie období s veľkými a malými zrážkami
- územie Amazonskej nížiny

b) subtropické: územie Laplatskej nížiny

c) mierne: (južná časť Latin.Ameriky), západná časť – dostatok zrážok, východná časť – suchá (vplyv Peruánskeho prúdu a Ánd)

- okolo obratníka je púšť Atacama, vznikla vplyvom studeného Peruánskeho prúdu.
- v teplom pásme sa v pohoriach vytvárajú veľké teplotné rozdiely, rozlišujeme 4 klimatické poschodia:

- horúce pásmo (do 800 mnm)
- mierne pásmo (do 1700 mnm)
- chladnejšie pásmo (do 3800 mnm)
- studené snežné pásmo (nad 3800 mnm)

- najviac je osídlené je mierne pásmo (až do 2500 mnm)
- najvyššia priemerná teplota – Maracaibo 29 °C
- najnižšia priemerná teplota – Patagónia - -1,8 °C
- najviac zrážok v Columbii- okolo 7000 mm

Rastlinstvo a živočíšstvo:

Rastlinnstvo:


- najvhodnejšie životné podmienky v horúcom pásme sú v nadmorských výškach 1500- 2500 mnm,
- najbohatšou rastlinnou (i živočíšnou) formáciou je tropický dažďový prales v Amazónii, v nížinách pri Atlantiku a na kolumbijskom pobreží Pacifiku. Prechádza do horských tropických a subtropických lesov a stepí. Vlhké savany pokrývajú veľké plochy vo Venezuele a v Brazílii, krovinaté savany zasa vysočiny a plošiny. V púšťach pri západnom pobreží rastú kaktusy, opuncie.
- v subtropickej oblasti pobrežné časti pri Atlantickom oceáne majú vlhké horúce a mierne zimy, vo vnútrozemí je chladnejšie a suchšie, sú tu trávnaté stepi – pampy.

V miernej oblasti – tiež listnaté a zmiešané lesy (JZ časť). Východné pobrežia sú v tieni Ánd, pokrývajú ich polopúšte a púšte. (Patagónia).

Živočíšstvo:

- bohaté na druhy i počet endemitov. V Amazónii žije napr. jaguár, tapír, pásovec, kolibríky, lama, kondor, mravčiar, leňochod, opice, hady, najbohatšia fauna vtákov na svete.

Najväčšie enviromentálne problémy spôsobuje odlesňovanie, erózia pôdy, znečisťovanie ovzdušia, sladkých i pobrežných vôd kanalizačnými práškami. Vážnym problémom je i nekontrovateľný rast počtu obyvateľstva v mestách a zásobovanie čistou pitnou vodou.

Obyvateľstvo:

Pôvodní obyvatelia Indiáni sú početnejší ako v Severnej Amerike (10%), spolu s miešancami mesticmi tvoria väčšinu obyvateľov Latinskej Ameriky. Významnou zložkou sú černosi a ich miešanci (s belochmi – mulati, s potomkami španielskych predkov – kreoli). Belosi tvoria asi tretinu populácie.

- hustota zaľudnenia- nízka – 18 obyv./ km2. Najviac obyvateľov žije pri pobreží AO, na stredoamerických ostrovoch a náhotných plošinách. Veľké nížiny a plošiny vo vnútrozemí i celý juh pevniny sú riedko obývané.

- v súčasnosti má Latinská Amerika vysoké prirodzené prívlastky obyvateľstva. Patri k najmladším regiónom sveta, 45% všetkých obyvateľov tvorí mládež do 15 rokov. Zo všetkých rozvojových oblastí sveta má najvyšší podiel mestského obyvateľstva – 70%.

- najväčšie sústredenie obyvateľstva a veľkomiest je v oblasti ústia La Platy až po SV Brazíliu. Tu žije 60% populácie.

SAO PAULO, BUENOS AIRES, RIO de JANEIRO, MEXICO CITY patri k najväčším svetovým aglomeráciám.

Hlavné problémy štátov Lat. Ameriky: veľké sociálne problémy- chudoba, analfabetizmus, vysoký PP, vysoká zadĺženosť (Brazília a Mexiko sú najzadĺženejšie štáty sveta).
- na druhej strane silné premiešavanie rás, spoločenská kultúra a náboženstvo spôsobili, že rasová neznášanlivosť je nižšia ako v iných častiach sveta.

Hospodársky a politický vývoj:

- iný hosp.vývoj ako mala Severná Amerika. Do 19.stor. tu boli kolónie (Španieli, Portugalci, Francúzi a Holanďania). Vznik USA podnietil národnooslobovacie hnutie, a v 19.stor. tu už boli suverénne štáty.

Výrazný hosp. znak štátov Latinskej Ameriky: veľké ekonomické rozdiely (najzaostalejšie GUATEMALA, BELIZE, BOLÍVIA). Vyspelé štáty – ARGENTÍNA, BRAZÍLIA, MEXICO, KOSTARIKA, CHILE, VENEZUELA,..

- na území Lat.Ameriky jediný socialistický štát – KUBA (zaostalá ekonomika).
- príčiny hosp.rozdielov: občianske vojny, diktátorské režimy, prírodné pomery, slabá prepojenosť na svetovú ekonomiku.
- štáty Latinskej Ameriky sú však ako napr. štáty Afriky, Ázie, a to vďaka : skorší zánik kolónii a osamotenie štátov, rozvoj priemyslu ihneď po WW2.
- v súčasnosti v priemysle aj v poľnohospodárstve existuje moderná veľkovýroba, ale aj zaostalá manufaktúrna výroba.
- hosp. spolupráca štátov Latinskej Ameriky medzi sebou na slabej úrovni
- hosp.organiácie: karibské spoločenstvo – CARICOM

MERCOSUR- južný spoločný trh- ARGENTÍNA, BRAZÍLIA, PARAGUAY, URUGUAY,...

Hospodárstvo:

Podiel obyvateľstva činného v poľnohopodárstve (30%) je relatívne nízky. Na poľnohospodárskej produkciisa najviac podieľajú Brazília, Mexico a Argentína. Prevažuje rastlinná výroba, iba v poľnohospodárskej výrobe Argentíny, Uruguaja a Paraguaja prevažuje chov dobytka.

Sústreďuje sa tu asi tretina svetových zásob železných rúd, medi, bauxitu a významné ložiská cínu, niklu, olova, striebra, ropy a plynu. Popri ťažobnom priemysle je rozvinuté hutníctvo železa. Významné postavenie má i farebná metalurgia v Brazílii, Mexicu, Peru, Chile a v Bolívii. Významná výroba hliníka.

Základné priemyselné oblasti:

1) najvýznamnejšia koncentrácia priemyslu – metalurgia, hutníctvo, strojárstvo, chemický priemysel- je v JV BRAZÍLII medzi mestami SAO PAULO, RIO de JANEIRO, BELO HORIZONTE.
2) LAPLATSKÁ priemyselná oblasť medzi mestami BUENOS AIRES a ROSARIO (70% priemyslu Argentíny)
3) STREDNÉ MEXICO so strediskami MEXICO CITY a MONTERREY
4) VENEZUELA a KOLUMBIA s rozvinutým ťažobným a spracovateľským priemyslom

Regionálne členenie: Hlavné regióny Latinskej Ameriky sú Stredná Amerika, Brazília, Andské a Laplatské štáty.

Stredná Amerika:

BELIZE - BELMOPAN DOMINIKÁNSKA REP. - SANTO DOMINGO
GUATEMALA - GUATEMALA CITY HONDURAS - TEGUCIGALPA
KOSTARIKA - SAN JOSÉ KUBA - LA HAVANA
MEXICO - CIUDAD de MEXICO NIKARAGUA - MANAGUA
PANAMA - PANAMA CITY SALVÁDOR - SAN SALVADOR

Južná Amerika:

ARGENTÍNA - BUENOS AIRES BOLÍVIA - LA PAZ
BRAZÍLIA - BRASÍLIA BRAZÍLIA - BRASÍLIA
EKVÁDOR - QUITO CHILE - SANTIAGO de CHILE
KOLUMBIA - BOGOTA PARAGUAJ - ASUNCIÓN
PERU - LIMA URUGUAJ - MONTEVIDEO
VENEZUELA - CARACAS

Stredná Amerika

Patria sem : MEXICO, BELIZE, GUATEMALA, HONDURAS, NIKARAGUA, KOSTARIKA, PANAMA, ostrovné štáty KARIBIKU
-najvypelejšie štáty: Mexico, Kostarika, Panama, okrem týchto krajín v ostatných prevláda poľnohospodárstvo
- Mexico a Kostarika: silné zastúpenie priemyslu
- Panama- vysoká zamestnanosť obyvateľstva v službách. Panamský prieplav po r 2000 pod správou USA
-Kostarika nemá armádu
- pestuje sa tu: cukrová trstina (Kuba), banány, káva, bavlník, strukoviny, kukurica (Mexico), tabak, kakaovník, zelenina, ovocie.
Najvýznamnejším a najrozvinutejším štátom Strednej Ameriky je Mexico. V ťažbe striebra na 1.mieste na svete, najväčší význam má však ťažba ropy a zemného plynu pri Mexickom zálive. Významným zdrojom príjmov Mexica je cestovný ruch.
Karibik: - hlavné príjmy majú z cestovného ruchu. Sú to dôležité finančné strediská.
- petrochemické závody spracúvajú ropu
- JAMAJKA, DOMINIKÁNSKA REPUBLIKA- bauxit
- KUBA –nikel
- TRINIDAD A TOBAGO- prírodný asfalt
Významným zdrojom príjmov najmä v ostrovnej časti je cestovný ruch- Bahamy, Bermudy, Portoriko, Jamajka. Mimoriadny dopravný význam má Panamský prieplav.

Brazília

- je najväčšia krajina Latinskej Ameriky – 45% rozlohy Južnej Ameriky. Spolu s Argentínou a Chile patrí k najvyspelejším štátom kontinentu. Sú tu obrovské zdroje vodnej energie, dostatok surovín, nadbytok lacnej pracovnej sily a veľké daňové úľavy prilákali zahraničný kapitál.

Priemysel: nerovnomerne rozmiestnený, ťažba Fe, Mn, bauxit, uhlie, drahokamy- diamanty, smaragdy, ropa, zemný plyn.
Priemysel: energetický (ITAIPU, vodné elektrárne- 97% energie)., hutnícky, strojársky, chemický, potravinársky- 1. miesto vo výrobe cukru, textilný, kožiarenský.

Poľnohosp.pôda: 30% rozlohy.Hlavná poľnohospodárska oblasť je územie na juhu krajiny. Brazília má svetové prvenstvo v zbere kávy, cukrovej trstiny, bánanov, pomarančov, manioku. Ďalej sa tu pestuje: sója, ananás, bavlník, tabak, kukurica, strukoviny.
Živ.výroba: chov dobytka – 2.miesto na svete, oviec, koní- 1.miesto na svete.

Mestá: SAO PAULO, RIO de JANEIRO, BELO HORIZONTE, SALVÁDOR,...

Andské štáty

-patria sem: FRANC.GUAYANA, SURINAM, GUAJANA, VENEZUELA, KOLUMBIA, EKVÁDOR, PERU, BOLÍVIA, CHILE.

Zaberajú západnú časť juhoamerického kontinentu. Okrem Venezuely a Chile, kde prevládaajú belosi, sú Kolumbia, Ekvádor, Peru a Bolívia osídlené prevažne Indiánmi a miešancami. Obyvateľstvo andských štátov je zamestnané najmä v poľnohospodárstve. Majú značné nerastné bohastsvo, ale s výnimkou Venezuely a Chile nízku hospodársku úroveň. V niektorých krajinách (Kolumbia, Peru), veľké problémy spôsobuje obchod s narkotikami.

VENEZUELA- 2. najväčší producent ropy v Latinskej Amerike, oceliarska veľmoc, spracovanie bauxitu a žel.rudy.Diamanty.
CHILE- ťažobný priemysel, hutníctvo a strojárstvo.
PERU- striebro, zinok
BOLÍVIA- Sn, Sb, W, jeden z najzaostalejších štátov.
GUAJANA- bauxit
KOLUMBIA- káva, kakao, banány.
EKVÁDOR- banány
FRANC.GUAJANA- francúzska raketová základňa
Chile spolu s Peru patria k svetovým rybárskym veľmociam.

Laplatské štáty

Patria sem najpriemyselnejší štát Latinskej Ameriky ARGENTÍNA, ďalej URUGUAJ a PARAGUAJ. Argentína má najväčší podiel belošľkého obyvateľstva (98%), a vysoký podiel mestského obyvateľstva (86%).

Najdôležitejším regiónom Ameriky je pampa. Pestuje sa tu pšenica, kukurica, ryža, strukoviny, ovocie a vinič. Argentína je svetová dobytkárska veľmoc, vo vývoze mäsa patrí k najväčším na svete. Významný chov oviec, koní.

Dominantné postavenie má potravinársky priemysel, významná je i ťažba uhlia a ropy.

- pod správou Argentíny súostrovie Malvíny
- hlavné strediská: BUENO AIRES, CORDOBA, SAN MIGUEL, ROSARIO, MENDOZA.