Referaty ulohy,tahaky

Skoro všetko o dejinach sveta od a-z od 0 - X

1.Svetova Vojna

*TROJSPOLOK-Nemecko,Rakúsko-Uhorsko,Taliansko
*TROJDOHODA-Anglicko,Francúzsko,Rusko

Vytvorením Trojspolku a Trojdohody sa šesť európskych mocností rozdelilo na dva proti sebe stojace bloky.Odvtedy mohol akýkoľvek konflikt vzrásť do vojny,ktorá by zasiahla celú Európu.Trikrát sa podarilo hroziace nebezpečenstvo zažehnať rokovaním,a to:

1.SPOR FRANCÚZOV A NEMCOV O MAROKO
2.PRIČLENENIE BOSNY A HERCEGOVINY K HABSBURSKEJ RÍŠI RAKÚSKO-UHORSKOM
3.POČAS BALKÁNSKYCH VOJEN

Keďže sa Nemecko neskoro zjednotilo,malo málo kolónií a chcelo si vydobiť svoje ,,miesto na slnku.“
Stupňovalo zbrojenie a pripravovalo sa na vojnu. Ich plánom bolo bleskovým útokom poraziť Francúzsko, potom presunúť armády na východ a zaútočiť na Rusko.
Rakúsko-Uhorsko bolo stále v strehu. Chcelo oslabiť Srbsko a vytlačiť ruský vplyv z Balkánu.
Francúzsko chcelo oslabiť Nemcov a získať späť Alsasko-Lotrinsko.

Napätie medzi blokmi sa stupňovalo. V lete 1914bola už situácia veľmi napätá. Práve vtedy sa Rakúsky následník trónu, František Ferdinand s manželkou rozhodol navštíviť Sarajevo. Tam sa obaja stali obeťami atentátu, ktorý spáchal srbský študent Gavrilo Princip, člen organizácie Čierna ruka.

Rakúsky cisár sa rozhodol využiť túto situáciu a len čo dostal prísľub podpory od Nemecka, obvinil srbskú vládu z atentátu a doručil ultimátum s ponižujúcimi požiadavkami. Srbsko nechcelo prijať všetky podmienky a Rakúsko-Uhorsko nechcelo ustúpiť. Napätie sa stupňovalo, až 28. JÚLA 1914 vypovedalo Rakúsko-Uhorsko vojnu Srbsku. Konflikt sa nakoniec zmenil na svetovú vojnu. Bojovalo sa na troch svetadieloch a to: Európa, Ázia a Afrika. Kým Rakúsko-Uhorsko bojovalo na balkánskom fronte proti Srbom, Nemecko chcelo, podľa plánu, poraziť ,,bleskovým útokom“ Francúzsko. Bez váhania prešlo cez Belgicko, a tak porušilo jeho neutralitu. Na pomoc jemu aj Francúzsku prišla Veľká Británia.

Tak sa začala vojna na západnom fronte. Nemecké vojská sa dostali až k rieke Marne, tam ich francúzske vojská zadržali a začala sa ťažká zákopová vojna. Na západnom fronte sa odohrali tri veľké vojny, a to:

1.)1914 pri rieke MARNE
2.)1916 pri rieke SOMME (ANI JEDNA STRANA VO VOJNÁCH NEVYHRÁVALA)
3.)1916 pri mestečku VERDUN

Na východnom fronte sa situácia vyvíjala inak.

Rusi hneď po vyhlásení vojny zaútočili na Nemecko a Rakúsko-Uhorsko. Úspešní boli hlavne proti R-U-podarilo sa im prekročiť Karpaty. V máji 1915 však pod tlakom nemeckých vojsk museli ruské vojská ústupiť. Na konci roku 1915 už Rusku hrozila porážka. Ruská armáda bola zle vyzbrojená a nedostatočne pripravená. V Ruskej ríši sa vtedy odohrávali udalosti s najvážnejšími dôseldkami.: rozvrat financií, zlyhanie zásobovania, úplné zrútenie trhu... Vojaci už nechceli bojovať, robotníci štrajkovali, ženy vyšli do ulíc demonštrovať za zlepšenie zásobovania... Na čelo nespokojných sa postavili predstavitelia demokratických politických strán. V marci 1917 prinútili cára Mikuláša II. odstúpiť a vytvorili dočasnú vládu. Krajina pokračovala v bojoch ale neúspešne. Radikálny prúd boľševikov na čele s Leninom chcelo využiť práve tieto neúspechy a chopiť sa moci. Boli nielen proti cárizmu,ale aj proti demokratickej republike. V novembri 1917 sa boľševikom podarilo dobyť politickú moc, a to bol koniec nielen krátkeho pokusu o demokraciu v Rusku, ale aj bojov na východnom fronte.Boľševické Rusko totiž uzavrelo mier s centrálnymi mocnosťami v MARCI 1918 –SEPARÁTNY MIER v Brest-Litovsku.

USA sa od svojho vzniku snažilo izolovať od Európy. Prezident James Monroe v roku 1823 vyhlásil heslo ,,Európa Európanom-Amerika Američanom“, ktoré vyjadrovalo túžbu, aby európske štáty nezasahovali do záležitostí amerického kontinentu, a odhodlanie, že USA sa nebudú starať do sporov a vojen starého kontinentu.

Po vypuknutí 1. svetoej vojny USA vyhlásilo neutralitu, no americký obchod a priemysel prekvitali, Amerika bohatla, lebo vyvážali bojujúcim štátom strelivo a zbrane. Nemecku sa to nepáčilo a pokúšalo sa všetkými prostriedkami prinútiť USA, aby zastavili dodávky Francúzsku a Veľkej Británii. V máji 1915 Nemci bez výstrahy potopili anglický parník Lusitaniu. Ešte koncom roku 1916 sa americký prezident Woodrow Wilson obrátil na vlády bojujúcich štátov s výzvou, aby rokovali o skončení bojov.Nemecká admiralita nielenže odmietla Wilsonovu výzvu,ale dokonca začla neobmedzenú ponorkovú vojnu.Vyhlásili ju 1.februára 1917.USA v apríli vypovedalo vojnu Nemecku, v decembri aj Rakúsko-Uhorsku. Americké zbrane, 600 000 vycvičených nevyčerpaných vojakov, pomohlo rozbiť nemecké pozície na západnom fronte. Bol to však tvrdý boj a ešte veľa mŕtvych a ranených bolo na obidvoch stranách, kým sa v lete 1918 pri Amiens nemecký front úplne rozpadol.

Nemcký spojenci sa začali jeden po druhom vzdávať. Kapitulovalo Bulharsko, Turecko i Rakúsko-Uhorsko.

11. novembra 1918 podpísalo aj Nemecko bezpodmienečnú kapituláci. Európske mocnosti v nej stratili dovtedajšiu nadvládu. Oveľa väčšiu úlohu v svetovej politike začali hrať USA a onedlho aj Sovietske Rusko.

Mnohé európske národy túžili po nezávislosti. Boli to napr.: Íri, Poliaci, Slováci, Česi, Chorváti a ďalšie národy.

V januári 1919 sa v Paríži stretli zástupcovia všetkých štátov so štátmi Trojspolku (70 delegátov z 27 štátov). Rokovali o podmienkach mierových zmlúv-rozhodovala o nich Rada piatich: najvyšší politický predstavitelia USA, Japonska, Talianska, Veľkej Británie, Francúzska. Hlavné slovo mal americký prezident W. Wilson a francúzsky ministerský predseda G.B.Clemenceau. Francúzsko chcelo najviac oslabiť Nemecko, aby už nikdy nemohlo začať vojnu, naopak USA chcelo všetko riešiť mierovou cestou (ZALOŽIŤ SPOLOČNOSŤ NÁRODOV).

Nakoniec bolo Nemecko uznané za najväčšieho vinníka vojny. Preto malo zaplatiť vojnové škody, prišlo o Alsasko-Lotrinsko, stratilo kolónie a malo zákaz zbrojiť. Mierová konferencia však riešila aj iné otázky. Napríklad otázka uznania hraníc, vzťahy medzi novovzniknutými štátmi-Poľsko, Československo, Juhoslávia, nové hranice Rumunska, Rakúska a Maďarska. Porazené štáty museli predložené podmienky splniť, a tak vznikla nová mapa Európy-VERSAILLESKÝ SYSTÉM.

FÍNSKO (1917)-využilo situáciu v Rusku, vyhlásilo voľby do parlamentu, odtrhlo sa od Ruska a vyhlásilo samostatný štát.
ESTÓNSKO,LOTYŠSKO,LITVA-pred vojnou boli pod Ruskou nadvládou a počas vojny pod Nemeckou (1919-1920)-zbavili sa cudzích vojsk a vyhlásili nezávislosť.
POĽSKO-bolo rozdelené na 3 časti: ZÁPAD-Nemecko, VÝCHOD-Rusko, JUHO-VÝCHOD-Rakúsko, využilo oslabenie Ruska a po vojne spojilo všetky 3 časti a vyhlásilo samostatný štát.
Rakúsko-Uhorsko-slovanské národy sa po vojne odtrhli a vytvorili samostatné štáty: Maďarské kráľovstvo, ČSR, Poľsko, Rakúska republika a Juhoslávia.
V nových štátoch žili okrem hlavných národov aj národnostné menšiny. Niektorí politici v svojich krajinách nastolili demokratické zriadenie alebo diktatúru.